Deprecated: mysql_escape_string(): This function is deprecated; use mysql_real_escape_string() instead. in /www/z/d/u8633/public_html/view.php on line 31
Združenie PČOLA
  Hlavné menu

  Vydané články
<<  Júl  >>
PoUtStŠtPiSoNe
  1 2 3 4 5
6 7 8 9 10 11 12
13 14 15 16 17 18 19
20 21 22 23 24 25 26
27 28 29 30 31   

  Prihlásenie
Meno (prezývka)


Heslo


Upraviť účet

Ak si želáte, aby Vám bol zasielaný informačný e-mail o novinkách na stránkach zaregistrujte sa.

  Návštevnosť
Celkom

637298

Júl

46413

Dnes

167

Voda

Globálnu iniciatívu poklesu hladín oceánov naštartovalo Slovensko


Za posledných 100 rokov hladiny oceánov vzrástli o cca 10 cm. Prognózy hovoria, že do konca storočia stúpnu hladiny oceánov o ďalších 50 - 100 cm. Doteraz existujúce analýzy hovoria minimálne o dvoch príčinách stúpania hladín oceánov. Roztápanie ľadovcov a tepelná rozťažnosť vody v oceánoch. V prvom i druhom prípade je ťažko uchopiteľná a zrealizovateľná ochrana pred stúpaním hladín oceánov. Prečo? Lebo nie sú exaktne popísané časové súvislostí vplyvu znižovania skleníkových plynov CO2 v atmosfére na znižovanie teploty a následného spomalenia procesov roztápania ľadovcov, či znižovania tepelnej rozťažnosti v oceánoch. To dáva veľkú zbraň klimaskeptikom o neexistencii riešenia zastaviť stúpanie hladín oceánov. Preto ak sa niečo pozitívne vynorí, čo by ukázalo cestu ako na to, tak jednoducho to zosmiešnime. Napriek tomu, že si veľa negramotných kopne do tohto riešenia, chcem povedať nahlas, že existuje. Ak by sa dnes globálne naštartovalo na všetkých kontinentoch, tak do desiatich rokoch nie len zastavíme stúpanie hladín oceánov, ale spôsobíme aj ich pokles. Môžeme si vybrať cestu do pekla na zemi so stúpaním, alebo raj na zemi s poklesom hladín oceánov. Stúpanie hladín oceánov ohrozuje pobrežné zóny kdekoľvek na svete. Tu žije dominantná časť populácie planéty Zem. Či je príčinou stúpania hladín oceánov roztápanie ľadovcov, alebo tepelná rozťažnosť, je urgentnou prioritou zastaviť nielen stúpaniu hladín oceánov, ale pokúsiť sa aj o ich pokles aj keby stúpanie hladín oceánov bolo spôsobené tepelnou rozťažnosťou. Priamym mechanizmom a nástrojom znižovania hladín oceánov je znížiť prítok dažďovej vody do oceánov z poškodených a vysušených ekosystémov kontinentálnej časti planéty Zem. Stúpnutie hladín oceánov o 3 mm odpovedá objemu cca 1.000 mld. m3. Ak stúpnutie hladín oceánov za posledných 100 rokov dosiahlo 10 cm, tomuto vodnému stĺpcu odpovedá objem 36.000 mld. m3. Ak vytvoríme v štruktúrach poškodených a vysušených častiach krajiny na všetkých kontinentoch sveta vodozádržné prvky o objeme 1.000 mld. m3 pre cyklické zadržanie tej dažďovej vody, ktorá bez úžitku odteká do morí a oceánov, praktický nie len zastavíme stúpanie hladín oceánov, ale spôsobíme aj jej pokles. Na kontinentoch prebieha proces nedostatku vody, ktorá reálne môže v 21. storočí prerásť do globálnej krízy vody. Globálna kríza vody vyvoláva množstvo nebezpečných procesov, ktorá odštartuje globálnu potravinovú krízu s rastom napätia hladu a rozvracania socio-ekonomických vzťahov a úpadku s nedozernými dopadmi na súčasnú civilizáciu na planéte Zem. Pozadie Nevyrovnaný režim rozdelenia zrážok na všetkých kontinentoch planéty Zem má za následok rozpad malých vodných cyklov na kontinente, ktoré sú spôsobené pretváraním zemského povrchu, jeho pečatenie, zhutňovanie pôdy s obmedzením priepustnosti pre vsak dažďovej vody do pôdy i podzemia. Ukazuje sa, že práve zvýšený odtok dažďovej vody z poškodených ekosystémov na kontinentoch prispieva nie len k stúpaniu hladín oceánov, ale aj časovej a priestorovej zmene rozdelenia zrážok, ktorá sa prejavuje extrémalizáciou počasia, dlhodobými suchami a dramatickými povodňami. Analýzy zmien hydrologického režimu na Slovensku v 20. storočí potvrdzujú, že je to tak. Z poškodených častí krajiny Slovenska sa ročne stratí v priemere 250 mil. m3.[1] Existujú poznatky stúpania hladín oceánov vplyvom odčerpávania podzemných vôd aj v iných častiach sveta[2]. Úbytok vody z poškodených ekosystémov krajiny spôsobuje celý rad degeneratívnych procesov, ktoré sa prejavujú premenou úrodných pôd na púšť, degeneruje sa prírodný produkčný potenciál, rastie nedostatok potravín pre rastúcu populáciu a pribúdanie v oceánoch. Za predpokladu že Slovensko je priemernou krajinou dezertifikácie na svete, potom z kontinentov odtečie ročne cca 760 mld. m3, čo je ročný prírastok 2,1 mm k stúpnutiu hladín oceánov. Ak prirátame stúpanie hladín oceánov vplyvom odčerpávania podzemných vôd (0,8 mm), ročné stúpanie hladín oceánov dosahuje 2,9 mm. Ak vplyvom rastu populácie na planéte Zem sa budú rozširovať nepriepustné plochy a poškodzovať ekosystémy, ktoré stratia svoju pôvodnú schopnosť absorbovať dažďovú vodu, je reálny predpoklad zrýchlenia procesu vysušovania i stúpania hladín oceánov ročne až na úroveň 4-8 mm. Ak tento proces nezastavíme, v nasledujúcich 10-tich rokoch, hrozí globálny kolaps s nedozernými dôsledkami pre civilizáciu. Rast populácie a zaužívaný technologický systém odkanalizovania dažďových vôd s obmedzovaním vsaku dažďovej vody do pôdy s názorom, že voda je obnoviteľný vodný zdrojov a že nie je možné zasiahnuť do vodného cyklu, umožnil nebývalý rozmach technológií, ktoré urýchľujú odtok dažďovej vody z pretvorených i poškodených ekosystémov, urýchľujú vysušovanie, deficit vody v krajine, extrémy v počasí a rast stúpania hladín oceánov. Riešenie? Globálny projekt poklesu hladín oceánov spočíva vo vytváraní vodozádržných prvkov (vodoholdingov) na všetkých kontinentoch sveta o objeme 10.000 m3 na každý štvorcový kilometer, ktoré dokážu jednorázovo a cyklický zadržať dažďovú vodu a následne jej bude umožnené vsiaknuť a vypariť sa do atmosféry a pri výpare spotrebovať solárnu energiu Slnka o výkone 7GWh/km2. Je zrejme, že toto nebude možné naštartovať vo všetkých krajinách sveta. Je potrebný líder, ktorý naštartuje procesy a svojím inovatívnym prístupom odštartuje procesy aplikácie inovatívnych technológií pre zadržiavanie dažďovej vody na všetkých kontinentoch sveta. Stredná Európa vďaka iniciatíve environmentálnych aktivistov zo Slovenska a Čiech má istý náskok pred svetom. V roku 2007 bola vypracovaná a zverejnená Nová vodná paradigma - Voda pre ozdravenie klímy[3], V roku 2009 bola zverejnená stredoeurópska iniciatíva (SK-CZ-PL-GER) v podobe Košického občianskeho protokolu pre vodu, vegetáciu a klimatickú zmenu[4] pre Globálny klimatický summit v Kodani a v roku 2011 sa masovo začal realizovať na Slovensku Vládny Program revitalizácie krajiny, ktorého ambíciou je do 6-tich rokov zrealizovať 250 mil. m3 vodozádržných prvkov v štruktúrach poškodených častiach krajiny, ako systémové komplexné riešenie prevencie pred povodňami, suchom a klimatickou zmenou[5]. V roku 2011 bolo zrealizovaných na Slovensku prvých 10 mil. m3 vodozádržných prvkov, čo je 5 % z celkového objemu[6]. Týmto riešením Slovensko je globálnym lídrom tejto iniciatívy, lebo zadržaná dažďová voda neprispieva k stúpaniu hladín oceánov, ale štartuje obnovné procesy prírody, ktorá tak pre Slovensko ako aj pre svet je kľúčová na prežitie ľudstva v bezpečnom a zdravom prostredí. O svoje lídrovstvo Slovensko môže ľahko prísť, pretože množstvo ľudí zo sveta monitoruje to, čo sa od roku 2007 na Slovensku realizuje a istým spôsobom očakáva, ako Slovensko i jeho susedia naložia s tým, čo ich občania naštartovali. Čo tým Slovensko, stredná Európa a svet získa Vytvorením cyklického jednorazového zadržania dažďovej vody v štruktúrach krajín po celom svete sa dosiahne preventívny účinok pred vysušovaním krajiny, oživia sa už vyschnuté pramene a potoky, zmiernia sa riziká výskytu povodní, súch, požiarov, posilní sa biodiverzita i produkcia biomasy. Ozdraví sa klíma, bude častejší výskyt miernych ale častejších zrážok, zmierni sa výskyt tornád, hurikánov i živelných pohrôm. Zníži sa produkcia citeľného tepla do atmosféry, posilní sa fotosyntéza v štruktúrach krajiny, posilni sa sekvestrácia uhlíka do biomasy, zmiernia sa výkyvy teploty medzi dňom a nocou, medzi sezónami sa zníži výskyt extrémnych teplôt, pretože minimálne 2/3 zadržanej dažďovej vody sa z krajiny bude pravidelne vyparovať do atmosféry a tým sa nebude produkovať citeľné teplo, ktoré je základnou príčinou výskytu extrémnych teplôt a rastu klimatickej zmeny. Dosiahne sa zníženie ročnej produkcie citeľného tepla do atmosféry o výkone 500.000 TWh, čo odpovedá 3,5 ročnej globálne produkcie energie na planéte Zem. [1] Kravčík M., a kol.: Voda pre tretie tisícročie, Ľudia a voda, jún 2000 [2] http://www.sciencealert.com.au/features/20122305-23410-2.html?utm_source=feedburner&utm_medium=email&utm_campaign=Feed%3A+sciencealert-latestfeatures+%28ScienceAlert-Latest+Features%29 [3] www.vodnáparadigma.sk [4] www.ourclimate.eu [5] www.krajina.gov.sk [6] Kravčík M. a kol: Po nás púšť a potopa? MVO Ľudia a voda, jún 2012 Michal Kravčík, štvrtok 29. novembra 2012 08:07 Čítajte viac: http://kravcik.blog.sme.sk/c/314711/Globalnu-iniciativu-poklesu-hladin-oceanov-nastartovalo-Slovensko.html#ixzz2DaxmYjpZ

Voda Autor:
Pavel Petráš
Vydané:
29.11.2012
Zobrazené:
1096 x
Odoslať
Tlačiť



Deprecated: mysql_escape_string(): This function is deprecated; use mysql_real_escape_string() instead. in /www/z/d/u8633/public_html/specfce.php on line 431
Združenie ochranárov severovýchodného Slovenska - PČOLA, Levočská 38
064 01 Stará Ľubovňa, Kontaktná osoba: Pavel Petráš mobil: 0910 598858

альфа банк голд максимум

  Novinky
Združenie zmenilo adresu ale nie pôsobenie !!!
Senior Modrová - Modrová 298 - 935 15 Modrová Kontaktnou osobou sa stal dočasne, ale navždy, už čerstvý 70 - desiatnik : Pavel Petráš E-mail : petras64pavel@gmail.com Potom čo sa 19. marca 2020 odobrala do ochranárskeho neba jej predsedníčka a zakladajúca členka ( 30 júna 1994 ) Eulalia Štefanová z Humenného. Kto ste ju mali tú česť poznať, venujte jej tichu spomienku, veľmi nám chýbaš Elly Green za T.O. Severka ďakuje za jej prínos trampskému hnutiu na severovýchode Slovenska šerif Lucky, Elly umí!
(25.05.2020)


  Foto dňa
kf

  Anketa
Uprednostňujete skôr energiu ?

Slnečnú ( výroba TÚV, kúrenie, výroba elektriny)
5565 (5565 hl.)

Vodnú ( malé vodné elektrárne
3091 (3091 hl.)

Biomasy (peletky, štiepky, brikety)
2887 (2887 hl.)

Geotermálnu
3030 (3030 hl.)

Veternú
3450 (3450 hl.)

Atómovú
2626 (2626 hl.)

V podstate ma to netrápi
2150 (2150 hl.)

Celkom hlasovalo: 22799


  Top články
ochranár, poslanec Európskeho parlamentu Martin Hojsík z Progresívneho Slovenska dnes predstavil návrhy zelených opatrení, ktoré môžu pomôcť Slovensku

108 x    (19.05.2020)

HROMADNÁ PODPISOVÁ AKCIA

86 x    (21.05.2020)

Vysoká koncentrácia NO2 takmer vo všetkých krajských mestách

74 x    (31.05.2020)



Designed by Salonky with phprs