Deprecated: mysql_escape_string(): This function is deprecated; use mysql_real_escape_string() instead. in /www/z/d/u8633/public_html/view.php on line 31
Združenie PČOLA
  Hlavné menu

  Vydané články
<<  August  >>
PoUtStŠtPiSoNe
   1 2 3 4
5 6 7 8 9 10 11
12 13 14 15 16 17 18
19 20 21 22 23 24 25
26 27 28 29 30 31  

  Prihlásenie
Meno (prezývka)


Heslo


Upraviť účet

Ak si želáte, aby Vám bol zasielaný informačný e-mail o novinkách na stránkach zaregistrujte sa.

  Návštevnosť
Celkom

529919

August

42067

Dnes

51

Malé vodné elektráne

Energie oceánov


Oceány sú už dlhšiu dobu považované za veľmi perspektívny zdroj energie. Pohyb vody v oceánoch so sebou nesie obrovskú energiu vo forme prílivu (odlivu) alebo vĺn. Obidve tieto formy energie je možné využiť na výrobu elektrickej energie.

 
Energia prílivu sa líši od ostatných zdrojov energie tým, že má svoj pôvod v potenciálnej a kinetickej energii vychádzajúcej z pôsobenia Mesiaca na Zem. Príliv je dôsledkom tohto pôsobenia a prejavuje sa na všetkých pobrežiach oceánov a morí. Hladina vody sa pravidelne dvakrát denne mení (stúpa a klesá) čo viedlo k snahám využiť túto energiu. Všetky tieto snahy sú založené na napĺňaní a vyprázdňovaní prírodného rezervoáru vodou. Prílivová a odlivová voda tak môže prechádzať cez turbínu umiestnenú v priehrade a vyrábať elektrickú energiu. Platí, že čím vyšší je príliv, tým viac elektrickej energie je možné vyrobiť.
Celosvetový potenciál ukrytý v energii prílivu sa odhaduje asi na 3000 GW (3000 väčších atómových elektrární). Niektorí experti odhadujú, že z tohto potenciálu by bolo možné technicky využiť asi 2 % , čo je 50 krát menej ako je výkon všetkých vodných elektrární. V súčasnosti je ekonomicky možné využívať príliv na miestach, kde dosahuje výšku aspoň 5 metrov. Taký príliv sa vyskytuje na mnohých miestach sveta, hlavne v oblastiach kde sa nachádzajú zálivy, ktoré dokážu príliv ešte zosilniť. Zálivy je možné jednoducho prehradiť a doplniť priehradu vodnou turbínou.
 
Technológia využívajúca energiu prílivu je veľmi podobná vodným elektrárňam využívajúcim nízky spád vody. Hlavným rozdielom prílivových elektrární v porovnaní s klasickými vodnými elektrárňami je, že okrem slanej vody, musia turbíny pracovať s premenlivou výškou spádu. Navyše elektrina sa v nich počas dňa vyrába len niekoľko hodín. V konečnom dôsledku to znamená zníženie celkovej účinnosti. Prílivové elektrárne tak vyrábajú len asi tretinu elektriny ako výkonovo porovnateľné vodné elektrárne.
 
Záujem o budovanie prílivových elektrární pretrváva od konca 60.tych rokov. Zo začiatku bola snaha budovať takéto priehradné prílivové elektrárne v ústiach úzkych a dlhých zálivov. Z inžinierskeho hľadiska sa toto riešenie ukázalo ako realizovateľné avšak z ekologického hľadiska malo viaceré negatívne dopady. V súčasnosti pracujú 3 komerčné prílivové elektrárne na tomto princípe. Najväčšia z nich s výkonom 240 MW bola daná do prevádzky v roku 1967 v ústí rieky La Rance blízko St. Malo vo Francúzsku. Ďalšia 1MW-ová elektráreň sa nachádza v ruskej časti Bieleho mora a pracuje od roku 1969. Tretia 16 MW-ová elektráreň sa nachádza v kanadskej Nova Scotii. Ekologické problémy, ktoré sú spojené s prehradením vodných tokov a zálivov zabránili výstavbe ďalších elektrární priehradného typu. Hlavné problémy s prehradením zálivu spočívajú v tom, že takáto prekážka obmedzuje migráciu rýb, premávku lodí a navyše v zálive dochádza k zvýšenej sedimentácii. Toto má vplyv aj na iné živé organizmy v danej oblasti. Znížená hladina vody negatívne vplýva na život (hniezdenie) vtákov, čo sa prejavuje aj vo vzdialenejších oblastiach.
 
Prílivová elektráreň v La Rance pracuje tak, že v čase prílivu prepúšťa vodu do rezervoáru a v čase odlivu vypúšťa túto vodu späť do Atlantického oceánu. Voda pritom prechádza cez 24 turbín spojených s generátormi vyrábajúcimi dostatok elektriny pre asi 300 tisíc obyvateľov. Elektráreň má turbíny, ktoré môžu pracovať ako čerpadlá a využívať celú sústavu ako prečerpávaciu vodnú elektráreň a tak odľahčovať záťaž v elektrickej sieti. Voda sa v čase nízkej záťaže prečerpáva z oceánu do rezervoáru za priehradou a tak zvyšuje výšku hladiny využiteľnú pri výrobe elektriny. Výška prílivu je takto až 13,4 metra, pričom priehrada má šírku 760 metrov. V roku 1997 boli v tejto prílivovej elektrární inštalované turbíny, ktoré využívajú na výrobu elektriny tak prílivovú ako aj odlivovú vodu.
 
. . . pobrežné prúdy
 
Hoci technológia využívajúca energiu prílivu prehradením zálivu je v praxi overená od začiatku 90-tych rokov sa nebudujú a záujem inžinierov sa sústredil hlavne na využitie pobrežných prúdov na výrobu elektriny. Takéto prúdy vznikajú v pobrežných vodách v dôsledku síl pôsobiacich na morskom dne, ktoré tlačia prúdy v úzkych kanáloch podobne ako vzniká veľmi silný vietor v údoliach alebo na kopcoch. Keďže hustota vody je až 832 krát vyššia ako hustota vzduchu, prúdy s rýchlosťou napr. 16 km/h nesú so sebou energiu ako vietor s rýchlosťou až 390 km/h. Na rozdiel od silných vetrov je prílivové prúdy možné predpovedať, keďže príliv a odliv spôsobujúci prúdy, sa striedajú každých 12 hodín.
 
Pobrežné prílivové prúdy je možné využiť tzv. prílivovými turbínami. Tieto turbíny, ktoré majú tvar podobný veterným turbínam umiestneným pod vodou, sú však ešte málo rozvinuté. Prototypy pracujú spoľahlivo a ekonomicky v miestach, kde prúdy dosahujú rýchlosti 2-3 m/s. Nevýhodou je, že pri väčších rýchlostiach sú viac namáhané a pri nižších rýchlostiach je ich prevádzka neekonomická. Prílivová turbína s priemerom rotora 20 m dokáže vyrobiť toľko energie ako veterná turbína s priemerom 60 m. Výhodou prílivových turbín je, že ich nie je vidieť ani počuť a celé zariadenie okrem transformátora je umiestnené pod hladinou vody.
Na svete existuje viacero vhodných miest pre umiestnenie prílivových turbín a niektorí experti odhadujú potenciál tohto zdroja na viac ako 330 tisíc MW. Takéto miesta sa nachádzajú hlavne pri pobrežiach v juhovýchodnej Ázii. Ideálne miesto pre umiestnenie prílivovej turbíny je v hĺbke asi 30 m, pričom tieto turbíny sú schopné vyrábať 10 MW elektriny z každého kilometra štvorcového. V Európskej Únii bolo identifikovaných 106 miest vhodných pre tieto turbíny - 42 z nich sa nachádza vo vodách v okolí Veľkej Británie. Prvá prílivová turbína má byť umiestnená pri juhozápadnom pobreží Anglicka. Má mať priemer rotora 12-15 m a inštalovaný výkon 300 kW, ktorý je dostatočný na zásobovanie malej obce elektrinou. Očakávaná cena vyrobenej elektriny sa pohybuje na úrovni 0,10 USD/kWh. Je to síce viac ako cena elektriny z konvenčných elektrární avšak podstatne menej ako platia dnes obyvatelia žijúci na mnohých malých ostrovoch, kde by bolo možné túto technológiu využiť.
 
. . . energia vĺn
 
Veľká časť energie dopadajúcej na Zem zo Slnka sa mení na vietor, ktorý následne dáva silu morským vlnám. Energia unášaná morskými vlnami je obrovská a dosahuje asi 70 MW/km čela vlny. Takéto vlny prechádzajú veľkými vzdialenosťami bez toho, aby stratili na svojej sile. Vlny vytvorené búrkou uprostred Atlantického oceánu bežne putujú k pobrežiu Európy bez podstatnej straty svojej energie. Celá energia je sústredená blízko pri hladine vody a len málo energie je unášanej v hĺbke väčšej ako 50 metrov. Z uvedeného vyplýva, že ide o veľmi koncentrovaný zdroj energie s oveľa menšími variáciami počas dňa ako je to v prípade iných obnoviteľných zdrojov (slnko, vietor).
Technológia využívajúca energiu vĺn je založená na ich zachytávaní do uzatvoreného priestoru a premieňaní ich kinetickej energie na elektrinu. Tieto elektrárne využívajú energiu oscilujúceho stĺpca vody, pričom vzniká tlak vzduchu, ktorý prechádza vzduchovou turbínou. Tlak vzduchu roztáča turbínu pripojenú na generátor elektrického prúdu. Najväčší potenciál pre využitie energie vĺn v Európe sa nachádza v blízkosti Veľkej Británie a podľa niektorých odborných štúdií by cena vyrobenej elektriny nemala byť vyššia ako 0,10 USD/kWh, čo je úroveň pri ktorej sa zdroj stáva ekonomicky konkurencie schopný na trhu s elektrinou. Doposiaľ najúčinnejšie zariadenie nazvané Salter Duck dokonca vyrába elektrinu za cenu nižšiu ako 0,05 USD/kWh. Salter Duck bol prvým takýmto zariadením zostrojeným už v roku 1970 profesorom Stephenom Salterom na univerzite škótskom Edinburgu.
 
 
Obr. 1 - Zariadenie využívajúce energiu vĺn na výrobu elektrickej energie.
 
Zariadenia využívajúce oscilujúci stĺpec vody ako napr. Salter Duck sú veľmi perspektívne a boli testované aj v Japonsku a Nórsku. V Japonsku už niekoľko rokov úspešne pracuje zariadenie s názvom Mighty Whale, ktorého konštrukcia je dnes považovaná za najperspektívnejšiu. Jedno z prvých väčších zariadení s výkonom 180 kW bolo inštalované na britskom ostrove Islay a je pomocou podmorského kábla spojené s pevninou. Nevýhodou týchto zariadení však je ich citlivosť na morské búrky, ktoré ich veľmi často môžu vyradiť z prevádzky resp. zničiť. Takto bolo zničené prvé veľké zariadenie na využitie morských vĺn neďaleko Nórska. Zariadenie pri ostrove Islay sa v prípade silnejšej búrky ponára pod hladinu mora. Hoci vo svete bolo vyrobených viacero prototypov elektrární využívajúcich morské vlny ani jedna z nich nie je komerčne vyrábaná.
 
Obr. 2 - Zariadenie využívajúce energiu vĺn na výrobu elektrickej energie.

Malé vodné elektráne Autor:
Pavel Petráš
Vydané:
15.11.2006
Zobrazené:
4733 x
Odoslať
Tlačiť



Deprecated: mysql_escape_string(): This function is deprecated; use mysql_real_escape_string() instead. in /www/z/d/u8633/public_html/specfce.php on line 431
Združenie ochranárov severovýchodného Slovenska - PČOLA, Levočská 38
064 01 Stará Ľubovňa, Kontaktná osoba: Pavel Petráš mobil: 0910 598858

альфа банк голд максимум

  Novinky
Tak trošku doplňujeme
Posúvame do Vašej pozornosti, keďže nie sú ľudia. Tak sa zapája do aktivít aj Paľo Petráš zatiaľ len dočasne do 13.3.2020 kontakt : pavel64petras@gmail.com mobil 0917 319 587
(22.04.2019)


Kde sa obrátiť pri probléme s živočíchmi
Sem vložte príslušný text vrátane HTML syntaxu alebo v prípade nevyužitia tejto časti všetko vymažte - teda vrátane tohoto textuSpráva Pieninského národného parku ulica SNP č. 57 061 01 Spišská Stará Ves tel.: +421 (0)52 4181071-3 fax: +421 (0)52 4822395 e-mail: pienap@sopsr.sk www.pienap.sk Kontakty pracovníkov!
(15.12.2017)


1.jnovember 2017
Vzhľadom na dlhodobú nemoc došlo k zmene na poste predsedníctva OZ Pčola, keď predsedníčkou organizácie sa stala pani Eulalia Štefanová - kontakt : 0905 769 541 E-mail : eulaliastefanova@gmail.com
(01.11.2017)


  Foto dňa
foto 50

  Anketa
Uprednostňujete skôr energiu ?

Slnečnú ( výroba TÚV, kúrenie, výroba elektriny)
4525 (4525 hl.)

Vodnú ( malé vodné elektrárne
2952 (2952 hl.)

Biomasy (peletky, štiepky, brikety)
2766 (2766 hl.)

Geotermálnu
2765 (2765 hl.)

Veternú
3334 (3334 hl.)

Atómovú
2491 (2491 hl.)

V podstate ma to netrápi
2011 (2011 hl.)

Celkom hlasovalo: 20844


  Top články
ĽUBOVNIANSKÉ VODY PRE ĽUDÍ

29 x    (19.07.2019)



Designed by Salonky with phprs